Slovensko sa dnes namiesto systémových opatrení na rast ekonomiky venuje domácim politickým problémom.
S príchodom prezidenta Donalda Trumpa do úradu sa môžeme v plnej miere presvedčiť, že prepojenie politiky a ekonomiky je esenciálne a kľúčové, aj keď sa to doteraz tak nezdalo. Akokoľvek negatívne by sa to mohlo dnes javiť, faktom je, že toto prepojenie vždy existovalo a vždy existovať bude.
Dnes plní titulky novín, pretože je ekonomika používaná ako nástroj nátlaku. Zavedenie ciel, ekonomických sankcií, pozastavenie účinnosti medzinárodných dohôd či prevzatie kontroly nad Panamským prieplavom sú dnes najskloňovanejšími témami globálnych obchodných vzťahov. A všetci sú prekvapení, ale nemali by byť. Siločiary medzinárodného obchodu sa menia už niekoľko rokov, v našom regióne najmä od vojny na Ukrajine. Čoskoro to budú tri roky a my na Slovensku stále iba diskutujeme o tom, ako sa na tieto zmeny pripraviť, prípadne kedy sa vrátia veci do normálu.
Tento rok oslavuje WTO 30 rokov, možno sme na prahu zmien v medzinárodnom obchode, ktoré budú určujúce na ďalšie desaťročia. Mali by sme sa snažiť byť súčasťou riešení a navrhovaných opatrení, pretože ak sa opäť realizujú bez nás, profitovať z nich budú iní. Momentálne má portfólio zahraničného obchodu EÚ v kuratele slovenský eurokomisár Maroš Sefčovič. V správnej súhre s našou vládou toto môže byť unikátna a neopakovateľná pozícia Slovenska, z ktorej môžeme pri správnom nastavení profitovať nielen politicky, ale najmä ekonomicky, pretože Slovensko od zahraničného obchodu životne závisí.
Zdroj: Lukáš Parízek pre HN
