Dohoda medzi USA a Ukrajinou o nerastných surovinách, ktorá bude pravdepodobne podpísaná dnes, je priamou reakciou na rastúce napätie medzi Washingtonom a Kyjevom. V posledných týždňoch bývalý americký prezident Donald Trump zintenzívnil svoju rétoriku a tlačí na Ukrajinu, aby „splatila“ vojenskú a finančnú pomoc, ktorú dostala od ruskej invázie. Jeho výroky znepokojili ukrajinských predstaviteľov a vyvolali obavy v celej Európe o budúcnosti americkej podpory. V tejto súvislosti sa dohoda javí ako premyslený krok Bidenovej administratívy, ktorý má preventívne zabezpečiť dlhodobé hospodárske záujmy USA na Ukrajine a zároveň ponúknuť Kyjevu alternatívnu cestu k finančnej udržateľnosti.
Jadrom dohody je zriadenie investičného fondu na obnovu, ktorý budú spoločne spravovať USA a Ukrajina. Podľa podmienok Kyjev vyčlení 50 % budúcich príjmov z vládou kontrolovaných nerastných zdrojov – vrátane prvkov vzácnych zemín a iných kritických materiálov – až kým fond nedosiahne 500 miliárd USD. Zámerom je využiť obrovské prírodné bohatstvo Ukrajiny na financovanie vlastnej obnovy namiesto toho, aby sa donekonečna spoliehala na balíky pomoci zo Západu. Na oplátku americké spoločnosti získajú privilegované investičné práva na kľúčové projekty v oblasti ťažby, čím si účinne zabezpečia dominantnú úlohu v ukrajinskom sektore zdrojov.
Hoci je dohoda oficiálne formulovaná ako hospodárske a priemyselné partnerstvo, jej strategické a bezpečnostné dôsledky sú nevyhnutné. Hoci neobsahuje výslovné bezpečnostné záruky USA, dokument uznáva obranné využitie kritických nerastných surovín a naznačuje „posilnenú spoluprácu“ v oblastiach spoločného záujmu – diplomatický jazyk, ktorý ponecháva priestor na hlbšiu obranno-priemyselnú spoluprácu v budúcnosti. Prístup k prvkom vzácnych zemín je kľúčovým faktorom vo vojenskej výrobe, od modernej elektroniky až po letecké a kozmické technológie, a dohoda zabezpečuje, že ukrajinský dodávateľský reťazec zostane pevne spojený s USA a ich spojencami, a nie s Čínou alebo inými konkurentmi.
Reakcie na dohodu boli zmiešané. Európski lídri vyjadrili obavy z bilaterálnej povahy dohody a obávali sa, že by mohla skomplikovať širšiu koordináciu EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti s Ukrajinou. Moskva neprekvapujúco odsúdila tento krok ako ďalší príklad toho, ako Západ „zneužíva“ Ukrajinu pre svoje vlastné záujmy. Peking, ktorý je dominantným hráčom na svetových trhoch so vzácnymi zeminami, bude medzitým situáciu pozorne sledovať, najmä vzhľadom na širší geopolitický zápas o kontrolu nad dodávateľským reťazcom.
Dohoda nadväzuje na predchádzajúce memorandum o porozumení podpísané medzi EÚ a Ukrajinou v roku 2021, ktorého cieľom bolo integrovať Ukrajinu do európskych dodávateľských reťazcov surovín a kritických nerastov. Uvedené memorandum o porozumení bolo súčasťou širšej stratégie Bruselu na zníženie závislosti od Číny a Ruska, pokiaľ ide o kľúčové priemyselné vstupy, a postavenie Ukrajiny ako dlhodobého dodávateľa pre európsky priemysel. Pokrok v rámci dohody s EÚ bol však pomalý, najmä v dôsledku regulačných prekážok, vojny a rozdielnej úrovne investičných záväzkov európskych zainteresovaných strán. Na rozdiel od dohody s USA, ktorá poskytuje priamy mechanizmus prideľovania investícií a príjmov, sa memorandum o porozumení medzi EÚ a Ukrajinou viac zameralo na zosúladenie politík a dlhodobú spoluprácu než na okamžité finančné záväzky.
Pre Rusko je táto dohoda ďalším znakom toho, že Ukrajina sa stále viac vzďaľuje z jeho sféry vplyvu. Okrem bezprostredných ekonomických dôsledkov straty prístupu k ukrajinskému nerastnému bohatstvu bude Moskva túto dohodu považovať za súčasť širšej stratégie USA na upevnenie spojenia Ukrajiny so Západom. Zapojenie amerických firiem do kritických odvetví ukrajinského hospodárstva posilňuje myšlienku, že Kyjev sa nielen politicky, ale aj ekonomicky integruje do západných štruktúr, čo v budúcnosti sťažuje akýkoľvek ruský vplyv na Ukrajine. Vzhľadom na to, že Ukrajina kontroluje významné zásoby lítia, titánu a iných strategických nerastných surovín, môže to Rusko vnímať aj ako dlhodobú stratu z hľadiska prístupu k zdrojom, ktoré by mohli podporiť jeho vlastné priemyselné a vojenské potreby.
Táto dohoda nie je len o nerastných surovinách, ale aj o zabezpečení vplyvu a pákového efektu v povojnovom ukrajinskom hospodárstve. Ponúka Kyjevu potenciálne ekonomické záchranné lano v čase, keď sa politická podpora USA zdá byť čoraz neistejšia, ale zároveň upevňuje dlhodobú hospodársku oporu Washingtonu v krajine. Uvidíme, či sa táto dohoda ukáže ako stabilizačná sila alebo ako ďalší sporný bod v širšom geopolitickom boji.
Autor: Guglielmo Picchi, čestný člen Rady slovenských exportérov, riaditeľ medzinárodných vzťahov Machiavelliho centra pre politické a strategické štúdie
