Obchodné vojny, situácia na Ukrajine, geoekonomická fragmentácia, spomaľovanie kľúčových ekonomík EÚ, či pomalá (geo)politická rozhodnosť a akcia, spôsobená aj vnútornou fragmentáciou samotnej EÚ sú kľúčové makro východiská súčasnej dynamickej medzinárodnej situácie.
Nemecká ekonomika, na ktorej je Slovensko výrazne závislé už tretí rok po sebe, stagnuje. Exportný sektor je vystavený tlakom vysokých cien energií, zelenej tranzície či demografických zmien. Deindustrializačný proces, ktorý čaká Nemecko môže mať neisté závery. Podobne druhá najväčšia ekonomika EÚ, Francúzsko, bolo varované, že smeruje k ekonomickej kríze v rámci neschopnosti znížiť svoj deficit.
Národná banka SR koncom roku 2024 informovala, že slovenský export zaostáva za očakávaniami, pričom tempo nemeckej ekonomiky brzdí aj Slovensko. Do budúcich rokoch však vyhliadka nie je pozitívna, pokiaľ si Nemecko nezmení svoj ekonomický model. To sa týka kľúčového sektora automobilov. Zatiaľ, čo Goldman Sachs znížil rating európskych automobiliek, Európska komisia spúšťa strategický dialóg o budúcnosti európskeho automobilového priemyslu. Hoci na exporte EÚ do USA sa podieľajú z 55 % podielu len tri krajiny (Nemecko, Taliansko a Írsko), americké clá na dovoz automobilov by prestavoval problém pre nemecké automobilky a následne aj pre automobilový priemysel na Slovensku. Inštitút finančnej politiky tvrdí, že dopyt z USA generuje približne 2,4 % slovenského HDP a 70 tisíc pracovných miest. V prípade automobiliek ide o 10 % pridanej hodnoty a 9 tisíc pracovných miest, ktoré sú naviazané na americký dopyt. Zavedenie osobitne vysokých ciel pre automobily by tak mohlo pre Slovensko predstavovať výrazný negatívny šok.
Vyhliadky svetového a slovenského obchodu
Slovenská obchodná a priemyselná komora odhaduje, že prvý polrok tohto roku bude najmä o dopadoch konsolidačného balíčka – sadzby DPH, transakčná daň a s tým spojený vzostup inflácie, pričom negatívny bude pravdepodobne aj vývoj zahraničného obchodu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva vývoj slovenského exportu v roku 2025 s rastom o 3,3 %, v roku 2026 o 3,2 % 2027 o 3,2 % a v roku 2028 o 3 %, pričom ako hlavné riziká definovala slabší zahraničný dopyt (Čína, Nemecko), obchodné vojny, schopnosť čerpania plánu obnovy a odolnosti a oslabovanie konkurencieschopnosti domácej ekonomiky, chýbajúce inovácie a demografický vývoj.
Z hľadiska geografickej štruktúry zahraničného obchodu Slovenska od roku 2019 nenastali výraznejšie zmeny, na čo dlhodobo poukazuje Rada slovenských exportérov. Podiel zahraničného obchodu Slovenska s EÚ zostáva stabilný, pričom vývoz je výrazne koncentrovaný na trhy EÚ. Výrazné zmeny nenastali ani z hľadiska komoditnej štruktúry. Najvýznamnejším exportnou zložkou zostávajú automobily, pričom ich podiel na celkovom vývoze Slovenska sa ešte mierne zvýšil. V roku 2023 až 20 % slovenského exportu smerovalo do Nemecka, pričom takmer 40 % tvoria autá, nákladné vozidlá a súčiastky.
Čo sa týka investícií, až 93 % z nich pochádza z krajín EÚ, Spojeného kráľovstva a USA. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že susedné štáty ponúkajú stabilnejšie a výhodnejšie podnikateľské prostredie. Navyše región stredovýchodnej Európy vyniká v spoločnej črte vysokého indexu ekonomickej otvorenosti. Krajiny Pobaltia a V4 majú vysoké objemy vývozu k výške HDP. Slovensko je 8. najotvorenejšia ekonomika sveta. Spoločný cieľ tohto priestoru tak nemusí ležať len v bezpečnosti, ale aj v zachovaní liberalizácie obchodu na základe vzájomne výhodných zmlúv o voľnom obchode na úrovni EÚ.
Aké sú odpovede?
Ešte v roku 2022 generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF), Kristalina Georgieva, stanovila 4 priority v rámci odporúčaní na obnovenie dôvery v globálny systém:
1) Zníženie obchodných bariér na zmiernenie nedostatku a zníženie cien potravín a iných produktov, diverzifikácia exportu
2) Zintenzívniť spoločné úsilie pri riešení dlhu
3) Modernizácia cezhraničných platieb
4) Boj s klimatickou zmenou (zelená tranzícia, investície do obnoviteľných zdrojov)
Potrebu teritoriálnej a komoditnej diverzifikácie exportu nie je potrebné spomínať. Stačí len pohľad na prognózy rastu ekonomík vo svete. Svetová banka na rok 2025 odhaduje najväčší medziročný rast HDP v južnej Ázii (6,2 %), východnej Ázii (4,6 %), Subsaharskej Afrike (4,1 %), či na Blízkom východe (3,4 % ). Zatiaľ čo západná Európa a USA by mali rásť o 1,7 %. V rámci štátov sa podľa MMF najväčší percentuálny rast očakáva v krajinách ako Južný Sudán (27 %), Guyana (14,4 %), Líbya (13,7 %) a Senegal (9,3 %).
Februárová štúdia od Boston Consulting Group predpokladá, že globálny obchod prechádza zásadnými zmenami. Severná Amerika znižuje závislosť od Číny, Čína posilňuje vzťahy s rozvíjajúcimi sa trhmi a globálny Juh zohráva čoraz väčšiu úlohu v dodávateľských reťazcoch a výrobe. Globálny Juh, poháňaný dynamickými krajinami, ako je India a juhovýchodná Ázia, sa stane rastúcou silou vo svetovom obchode, pretože rozvojové krajiny zlepšujú svoje schopnosti a posúvajú sa na vyššiu úroveň priemyselného rebríčka.
Pozitívne je, že rok 2025 sa rozbehol viacerými podnikateľskými misiami na viacerých štátnych úrovniach. Hoci predseda vlády ohlasuje ďalšie cesty do Strednej Ázie, Blízkeho východu, či Vietnamu a minulý rok došlo k navýšeniu počtu ekonomických diplomatov zo 17 na 43, tak napríklad Česko je o krok vpredu a už hľadá špecifických diplomatov na svoje zastupiteľské úrady ako napríklad inovačných alebo agrárnych diplomatov do Pekingu a Washingtonu. Taktiež Česko za minulý rok hlási rekordnú bilanciu zahraničného obchodu, kedy prvýkrát v histórii prekonalo hranicu 200 mld. českých korún. Český export sa tak darí presmerovať na nové trhy, pričom klesá podiel vývozu do Nemecka a Rakúska. Taktiež škandinávske krajiny začali s teritoriálnym presunom ambasád už pred 10 rokmi z Európy do Afriky a juhovýchodnej Ázie. Slovensko teda musí ešte pridať, zamerať sa na nové, dynamické trhy, adaptovať ekonomiku na nové trendy a lákať kapitál z regiónov, kde ho majú.
Inšpiráciou by mohli byť Taliansko alebo Francúzsko v rámci ich nedávnych ťažení v lákaní investícií z arabských krajín. Koncom februára Taliansko uzatvorilo so Spojenými arabskými emirátmi dohodu v hodnote 40 mld. dolárov, ktorá je „jednou z najväčších zahraničných investícií v histórii Talianska“. Dohoda má oživiť talianske hospodárstvo a posilniť jeho pozíciu kľúčového hráča v odvetviach, ako sú energetika, umelá inteligencia, telekomunikácie a obrana. V januári tiež Taliansko podpísalo dohody so Saudskou Arábiou v hodnote približne 10 mld. dolárov v rámci posilnenia strategického partnerstva so zameraním na oblasti zahŕňajú infraštruktúru, energetiku, obranu, šport a cestovný ruch. Taktiež Francúzsko nedávno prilákalo investície zo Spojených arabských emirátov, ktoré plánujú investovať 30 až 50 mld. eur do výstavby obrovského dátového centra pre AI vo Francúzsku.
Napokon kľúčový bod pre investície je aj ich následná bezpečnosť. Minuloročná vedecká štúdia zdôrazňuje dôležitosť členstva krajiny v NATO pre obchodné toky, odhaľuje ekonomické prínosy rozširovania a varuje pred negatívnymi dôsledkami rozpadu alebo oslabenia aliancie.
Príležitosti
V našom regióne však stále môžeme vynikať, keď sa zameriame na naše silné stránky, ako napríklad jadrová energetika, či potenciál transformácie automobilového priemyslu. Podľa najnovšej pravidelnej ekonomickej správy Svetovej banky o EÚ by sa vývoz technológií čistej energie (tepelné čerpadlá, solárne panely, batérie pre elektrické vozidlá, veterné turbíny) zo strednej a východnej Európy (ide najmä o Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko a Poľsko) mohol v najbližších rokoch až strojnásobiť.
Ďalšiu príležitosť predstavuje obnova Ukrajiny, ktorá potrebuje na povojnovú obnovu 524 mld. dolárov, pričom najviac postihnutými sektormi sú okrem energetiky aj bývanie, doprava, obchod a vzdelávanie. Taktiež obnova Gazy bude stáť 52 mld. dolárov, čo bude zahŕňať sektor bývania, priemysel, kritickú infraštruktúru ako zdravotníctvo, dopravu a vodné hospodárstvo.
Hoci úvodné negatívne východiská pôsobia pesimisticky, každý negatívny moment môže predstavovať aj príležitosť. Túto príležitosť je však potrebné správne identifikovať a chopiť sa jej. V rámci bottom-up prístupu je potrebné dokonale poznať potreby našich exportérov, teda načúvať a zmapovať súčasný stav. V druhom rade je to profesionálna služba štátu, ktorá by poskytovala kvalitný, rýchly a zacielený profesionálny servis pre exportérov. V rámci tohto nastavenia a synergie by tak prišiel tretí krok – plánovanie, adaptácia, či predvídanie a vyhodnocovanie vznikajúcich rizík a príležitostí zo súčasných prebiehajúcich geopolitických a geoekonomických trendov a nastavenie príslušných politík.
Autor: Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava
