Otázka spôsobu nákupu elektrickej energie je v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém v priemysle aj v rámci podnikateľskej verejnosti. Často zaznievajú názory, že podniky hazardujú, ak sa spoliehajú na spotový trh a nevyužívajú dlhodobé forwardové kontrakty. Realita je však omnoho pragmatickejšia a má dva hlavné dôvody. Spotová cena je výrazne nižšia nakoľko spotový trh prináša priemyselným podnikom okamžité úspory. Rozdiel je častokrát podľa situácie na trhu na úrovni od niekoľko desiatok až po stovky percent. Pre podniky, kde tvorí energia podstatnú časť nákladov, je takáto úspora rozhodujúca. Rozdiel medzi spotom a forwardom je v niektorých časoch a trhových situáciách natoľko veľký, že z pohľadu odberateľov sa javí v dnešnej dobe menej výhodné uzatvárať dlhodobé kontrakty.
„Pre lepšiu predstavu je to, akoby si zákazník mal kúpiť rožok v obchode dnes za 70 centov, alebo si ho objednať na každý deň na tri roky za 1 euro a ešte by to celé musel zaplatiť dopredu. Pri takejto ponuke by sa nečudoval nikto, že záujem je minimálny.“ – uvádza Branislav Klocok, generálny riaditeľ OFZ a člen predsedníctva Rady slovenských exportérov.
Ďalšou prekážkou je systém finančných zábezpek. Ak chce podnik uzavrieť dlhodobý kontrakt – napríklad na tri roky dopredu – dodávateľ požaduje zloženie finančnej zábezpeky na celý objem kontraktu. To znamená, že podnik musí vopred disponovať obrovskou hotovosťou, ktorú si väčšina spoločností jednoducho nemôže dovoliť. Preto nie je možné hovoriť o „gamblingu“ na spotovom trhu. Naopak, ide o jediný spôsob, ako môžu energeticky náročné podniky prežiť v prostredí, kde stabilita cien je luxusom, no hotovosť a flexibilita sú otázkou prežitia.
„Spotové ceny sú dlhodobo diskutovanou témou. Na jednej strane môžu priniesť úsporu, no zároveň treba zdôrazniť, že dlhodobé kontrakty poskytujú predikovateľnosť nákladov. Ako najvhodnejšie riešenie sa preto javí kombinácia dlhodobého kontraktu a spotovej ceny, pričom pomer týchto dvoch foriem je vždy individuálny a závisí od spotrebnej krivky odberateľa. ” – dodáva Peter Blaškovitš , spoluzakladeľ EXPORT ANALYTICA.
„Z pohľadu exportu je znepokojujúca nerovnosť v rámci jednotného trhu EÚ, kde napríklad vo Francúzsku vďaka systému ARENH majú energeticky náročné podniky prístup k jadru za 70 Eur/MWh na rozdiel od slovenských podnikov, ktoré môžu nakupovať elektrinu na forwarde za 105 Eur/MWh, čo je o 50 percent viac. A to hovoríme o rovnakej priemyselnej výrobe na tom istom jednotnom trhu, s tými istými výrobkami. Táto situácia stavia našich výrobcov do nevýhodnej a nekonkurencieschopnej polohy.“ – uzatvára Lukáš Parízek, predseda Rady slovenských exportérov.
Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/exporteri-firmy-si-nemozu-dovolit-n/903317-clanok.html
