Historická návšteva predsedu vlády SR v Brazílii predstavuje nespochybniteľný impulz do vzťahov nie len s Brazíliou, ale aj s celým regiónom. Vládna delegácia podpísala okrem iného aj medzivládnu dohodu o obrannej spolupráci, o výmene utajovaných skutočností, protokol k zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia či memorandum o porozumení v oblasti policajnej spolupráce. V rámci obrannej spolupráce má Slovensko záujem o nové vojenské dopravné lietadlo C-390 Millennium od brazílskej spoločnosti Embraer, pričom sa očakáva, že začne formálne postupy na získanie troch lietadiel C-390 v prvom štvrťroku 2025.
Brazília je populačne 7. najväčší štát a rozlohou 5. najväčší štát sveta. V roku 2023 dosiahla 9. priečku v rebríčku HDP vo svete. Brazília bola tiež tento rok predsedajúci štát G20, pričom samit sa konal mesiac pred príchodom slovenského premiéra.
Ak sa v strategických dokumentoch zahraničnej politiky v počas tridsaťročnej histórie vyskytla zmienka o štátoch Latinskej Ameriky, tak to bolo väčšinou ako posledný región záujmu. V rámci regiónu sa však kládol dôraz na najväčšie štáty, akými sú Brazília, Argentína a Mexiko. To bolo však v rozpore s reálnou politikou, ktorá sa v podobe zahraničných návštev zo Slovenska výraznejšie zamerala najmä na Kubu, ktorá bola počas tridsiatich rokov prekvapivo najnavštevovanejším štátom v Latinskej Amerike (26 % vládnych návštev vrátane ministrov a štátnych tajomníkov). Aj jediná návšteva predsedu vlády SR v Latinskej Amerike smerovala práve na Kubu v roku 2015. Brazília mala podiel 16 %, Mexiko 15,6 % a Argentína 11 % vládnych návštev z celého regiónu.
Hoci geografická vzdialenosť medzi Slovenskom a Latinskou Amerikou je vysoká, nemusí to byť apriórna prekážka obchodu. Dôležitý je najmä rozvoj ekonomík a kúpna sila. Napríklad Tokio je vzdialené približne rovnako od Bratislavy ako hlavné mesto Brazílie, no import z Japonska je 8,5-krát väčší ako z Brazílie a slovenský export do Japonska je 2-krát väčší ako do Brazílie.
Slovenské zastupiteľské úrady sa v súčasnosti nachádzajú len v Brazílii, Argentíne, Mexiku a na Kube. V minulosti ešte v 90-tych rokoch sme mali zastúpenie aj v Čile, Kostarike, Nikarague, Peru, či vo Venezuele. Pre potreby posilnenia zastúpenia v členských štátoch EÚ sme tieto úrady museli postupne do roku 2004 zatvoriť.
Celkovo z 59 bilaterálnych zmlúv podpísaných so štátmi Latinskej Ameriky bolo najviac práve s Kubou (celkovo až 32 % z celého regiónu) a až potom s Brazíliou 13,5 %. Hoci vláda na poslednej návšteve v Brazílii podpísala zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, dôležitejšiu zmluvu dosiahla 6. decembra samotná Európska únia s MERSOCUR-om (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj), ktorá bola negociovaná 25 rokov.
Obchodné vzťahy značne kopírujú marginalitu politických vzťahov s Latinskou Amerikou. Slovenský export s celým regiónom Latinskej Ameriky je v percentách na úrovni exportu do Chorvátska alebo Srbska. Taktiež import je v percentách na úrovni celého importu z Turecka. To vytvára značný priestor a potenciál rozvoja obchodno-investičných vzťahov.
Návšteva slovenského premiéra prichádza v čase, kedy je celý región Latinskej Ameriky centrom pozornosti zo strany samotnej EÚ, alebo Číny. V novembri sa v Brazílii konal samit štátov G20. Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval do Brazílie so stovkami podnikateľov a uzavrel viac ako 40 dohôd o spolupráci v objeme miliárd dolárov. Pár dní predtým čínsky prezident slávnostne otvoril prístav Chancay v Peru, ktorý sa stal prvým prístavom v Južnej Amerike financovaným Čínou. Prístav je súčasťou širšej čínskej iniciatívy Jeden pás – jedna cesta, ktorej cieľom je posilniť obchodné prepojenie medzi Áziou a Latinskou Amerikou a jednoduchšie prepojiť logistické trasy a dovážať okrem iného aj kritické nerasty (napr. lítium), na ktoré je región Latinskej Ameriky bohatý. Okrem čínskeho prezidenta aj korunný princ Spojených arabských emirátov podpísal s brazílskym prezidentom predbežné dohody o vytvorení spoločného mechanizmu zameraného na podporu investícií emirátov v strategických odvetviach v Brazílii.
Začiatkom decembra Európska únia podpísala dohodu s krajinami MERCOSUR-u, ktorá má znížiť clá na viac ako 90 % tovaru, čím sa vytvorí nový trh pre 700 miliónov ľudí, pričom do regiónu exportuje viac ako 60 000 európskych podnikov, z toho polovica malých.
Dohoda s krajinami MERCOSUR-u však ešte musí byť schválená v Európskom parlamente a ratifikovaná členskými štátmi, pričom viacero z nich – Francúzsko, Rakúsko, Holandsko, Taliansko a Poľsko vyjadrili nesúhlas s dohodou. Napriek dohode však ľahší prístup EÚ ku kritickým nerastom v regióne môže byť aj naďalej komplikovaný kvôli rapídnemu čínskemu skupovaniu práv na ťažbu týchto nerastov v regióne. Napríklad v novembri čínska spoločnosť China Nonferrous Metal Mining Group kúpila brazílsku spoločnosť Mineração Taboca. Pre EÚ preto dohoda o voľnom obchode nemusí predstavovať automatickú cestu k rýchlej diverzifikácii jej dodávateľských reťazcov v oblasti kritických nerastov.
Záujem o Latinskú Ameriku celosvetovo rastie. Kľúčové bude ako nadviažu a následne rozvinú slovenské podnikateľské kruhy ďalšiu spoluprácu s partnermi v regióne. Tento krok po samotnom otvorení dverí predsedom vlády je ďalšou fázou rozvoja exportno-investičných príležitostí.
Autor: Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského Bratislava, EXPORT ANALYTICA
