Pozreli sme sa na 30 rokov politicko-obchodných vzťahov medzi Slovenskom a Čínou ako aj na kontext súčasných obchodných vojen.
V rámci nedávnej návštevy Číny slovenskou vládnou delegáciou bolo podpísaných viacero vládnych a obchodných dohôd. Slovensko povýšilo svoje vzťahy na strategické partnerstvo, pričom sa tak stalo už 14. krajinou v rámci členských krajín Európskej únie s takýmto alebo vyšším statusom.
Návšteva Číny predstavovala najväčšiu vládnu delegáciu s obchodno-ekonomickým a investičným zámerom v tomto roku. Čína ako druhý najväčší štát na svete v populácií ako aj hodnote HDP je významným aktérom medzinárodného diania, obchodu, či investícií. V rámci EÚ je Čína najväčší importný partner (20,5 % v roku 2023) a tretí najväčší exportný partner (8,7 % v roku 2023). Čína je od roku 2017 najväčším obchodným partnerom Slovenska v Ázii z pohľadu celkového obratu zahraničného obchodu.
V strategických dokumentoch SR “Zameranie zahraničnej politiky SR“ mala Čína prvé a ústredné miesto v rámci regiónu Indo-Pacifiku počas každej vlády. Čína sa tiež spomenula v programovom vyhlásení vlády z roku 2012 v rámci zoskupenia BRICS.
Na úrovni bilaterálnych vládnych návštev Slovenska do Číny (ak rátame každého člena vlády zvlášť) sa Čína vyznačuje 18. miestom v počte všetkých návštev vládnych činiteľov od roku 1993 v rámci celého sveta. Prekonáva tak počet návštev do mnohých členských štátov EÚ, ako napríklad Švédsko, Portugalsko, Grécko, či Bulharsko. Najviac návštev sa vykonalo počas volebného obdobia 2016-2020 (28 %), teda tretej vlády R. Fica a vlády P. Pellegriniho. Nasledovala prvá vláda R. Fica (15 %) a druhá vláda R. Fica (15 %). Obe vlády M. Dzurindu sa podieľali zhodne po 13 % všetkých návštev do Číny.
Tieto návštevy mali najmä sektorový charakter a najviac ju navštívili ministri a štátni tajomníci z rezortu hospodárstva (17 %), financií (16 %), zahraničia (11 %), školstva (8 %) a pôdohospodárstva (7 %). Charakter vzťahov s Čínou tak bol najmä obchodno-ekonomický.
Čína je dlhodobo (1993-2023) lídrom v rebríčku destinácií štátnych návštev zo Slovenska v rámci Indo-Pacifického regiónu a tiež aj celého ázijského svetadielu. V rámci regiónu Indo-Pacifiku najväčší počet vládnych návštev smeroval do Číny (32,55 %), Japonska (12,42 %), Kórei (11,35 %), Indie a Vietnamu (7,92 %). Týchto 5 krajín tvorí približne 72 % všetkých návštev zo Slovenska v regióne. Podobne najväčší počet zmlúv bol podpísaný práve s Čínou (21,43 %). Do roku 2023 bolo podpísaných 24 bilaterálnych dohôd a dokumentov, pričom väčšinou išlo o dohody a memorandá o porozumení medzi rezortami ako školstvo, kultúra a pôdohospodárstvo.
Možno tiež podotknúť, že korelácia vládnych návštev a exportu do Číny vykazuje miernu tesnosť, čo môže naznačovať významnosť nástroja zahraničných ciest vládnych predstaviteľov do krajín pre slovenský export. Krajiny v tomto regióne však dosahujú vyššiu korelačnú tesnosť skôr s importom, čo je spôsobené tradičnou zápornou obchodnou bilanciou, keďže Slovensko z týchto krajín oveľa viac dováža. Rýchly rast ekonomík východnej a juhovýchodnej Ázie spôsobil výrazný nárast dovozu do SR najmä v poslednom desaťročí.
Potreba balansu pre EÚ?
Dáta ukazujú, že slovenská vládna delegácia v Číne len potvrdila dlhodobý trend dominancie Číny v rámci slovenskej zahraničnej politiky v Ázii. Kľúčová je však schopnosť Slovenska a aj EÚ umne presadzovať svoje obchodné záujmy v súčasnom nestabilnom a tarifami zaťaženom obchodnom svete.
Európska únia nazvala Čínu „systémovým rivalom“ a nová komisia sa bude snažiť byť dôraznejšia pri ochrane hospodárstva, pričom ale bude platiť zásada „znižovania rizika, nie oddeľovania“. Na jednej strane EÚ dováža esenciálne produkty (čipy a vzácne prvky), ktoré sú potrebné pre zelenú tranzíciu, či výrobu automobilov, pričom zastavenie importu z Číny by bolo devastačné pre EÚ. Na druhej strane EÚ zaviedla clá na dotované elektromobily z Číny pre spoločnosti BYD (17,0 %), Geely (18,8 %), SAIC (35,3 %), pričom Slovensko, Nemecko, Maďarsko, Slovinsko a Malta hlasovali proti.
EÚ tak stále balansuje medzi ochranou vlastných hospodárskych záujmov rovnako tak rozvíjaním obchodných vzťahov, ako aj zavádzaním taríf. Dôkazom tejto kontrastnej situácie je roztržka medzi Nemeckom a Francúzskom pri samotnom zavádzaní taríf proti Číne. Navyše Čína sa snaží vyhnúť súčasným a budúcim tarifám na elektromobily a iné produkty tým, že plánuje výstavbu vlastných továrni vo vnútri EÚ alebo v jej susedstve.
Napokon možno dodať, že „systémový rival“ z východu pravdepodobne nebude jediný obchodný konkurent v nasledujúcich rokoch. Po zvolení Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta sa ďalší “tarifný“ konkurent javí aj na západe.
Autor: Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava, EXPORT ANALYTICA
