Celý princíp finančnej podpory z európskych fondov, tzv. eurofondov, bol od začiatku postavený na základnej myšlienke: keď sme ako krajina vstupovali do Európskej únie, naše regionálne rozdiely – nielen medzi krajmi Slovenska, ale najmä v porovnaní so „starými“ členskými štátmi – boli obrovské. Životná úroveň západnej Európy a krajín strednej a východnej Európy bola jednoducho neporovnateľná. Tieto rozdiely bolo potrebné vyrovnať, aby mohla únia fungovať ako stabilné spoločenstvo.
Spoločnosť, v ktorej jedna časť trpí chudobou a druhá prosperuje, nie je dlhodobo udržateľná. Skôr či neskôr sa takéto rozdiely prejavia v náladách obyvateľstva, v dôvere k inštitúciám aj v politickej stabilite.
Preto dostali nové členské krajiny po vstupe do únie možnosť čerpať financie na projekty, ktoré by inak museli hradiť zo štátneho rozpočtu – napríklad výstavbu diaľnic, nemocníc, obnovu škôl, verejných budov či rozvoj vidieka. Štát by ich mal financovať sám, no po roku 2004 na to jednoducho nemal zdroje. Verejné financie boli po transformácii ekonomiky slabé a bez európskej pomoci by sa rozdiely s vyspelými krajinami nikdy nezmenšili.
Eurofondy fungujú na princípe projektového financovania – máte konkrétny cieľ, rozpočet a zdôvodnenie, prečo má byť napríklad diaľnica medzi dvomi bodmi vybudovaná. Takto prešli krajiny nášho regiónu už štyrmi programovými obdobiami, pričom každé malo iné priority. Je prirodzené, že na začiatku sa prostriedky sústredili na základnú infraštruktúru – cesty, nemocnice, školy, verejné priestory. Postupom času sa však priority menili – podľa toho, čo sa podarilo vybudovať aj kam sa posúvala ekonomika a geopolitika.
Európska únia nebude donekonečna podporovať výstavbu diaľnic, ak ich základná sieť už existuje. Cieľom eurofondov nikdy nebolo financovať neschopnosť štátov naplniť vlastné rozpočty, ale pomôcť im dobehnúť zameškané a vytvoriť si podmienky na samostatný rozvoj.
Aktuálne programové obdobie je preto zamerané najmä na digitálnu, prepojenú a energeticky sebestačnejšiu Európu. Takéto priority však predpokladajú, že krajiny už majú vybudované základné piliere infraštruktúry.
Na Slovensku sa to, žiaľ, v plnom rozsahu nepodarilo. Nemôžeme teda očakávať, že budeme napĺňať ciele digitálnej Európy, keď nemáme vybudované základy, na ktorých by mohla stáť. Táto šanca sa už nebude opakovať.
Nejde o to, že nám „ušiel vlak“ a máme plakať na stanici. Ide o to, že ak chceme rozdiely dobehnúť, musíme to už urobiť sami – z vlastných zdrojov, s vlastnou zodpovednosťou a schopnosťou plánovať. A to nebude ľahká úloha pre žiadnu budúcu vládu.
Zdroj: Peter Blaškovitš, predseda EXPORT ANALYTICA pre HN
