Po letnej prestávke sa Európska únia pomaly vracia do svojho dynamického rytmu, v rámci ktorého bude kľúčové formovanie novej komisie pod vedením staronovej predsedníčky Ursuly von der Leyen.
Dôležité bude prerozdelenie jednotlivých portfólií medzi 26 komisárov z každého členského štátu, pričom viaceré štáty prejavili záujem o silné ekonomické portfólia. Jedným z nich je portfólio medzinárodného obchodu, ktoré bolo pridelené dlhoročnému slovenskému komisárovi Marošovi Šefčovičovi. Hoci podpisovanie medzinárodných dohôd o voľnom obchode je vo výlučnej právomoci Komisie, členské štáty majú právomoc povedať posledné slovo pri ratifikačnom procese.
EÚ má preferenčné obchodné dohody s desiatkami štátov sveta, ktoré predstavujú takmer 32 % zahraničného obchodu EÚ. Od roku 2019 EÚ podpísala 5 takýchto zmlúv (Vietnam, Spojené kráľovstvo, Nový Zéland, Keňa, Angola) a do platnosti vstúpilo 8 zmlúv (Singapur, Japonsko, Vietnam, Spojené kráľovstvo, Nový Zéland, Keňa, Angola a tiež Dohoda o pridružení EÚ-Stredná Amerika (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama)).
V súčasnosti je EÚ najväčší exportér vo svete, pričom 30 miliónov pracovných pozícií závisí od vonkajšieho obchodu. V nasledujúcich 5 rokoch sa však očakáva, že 90 % svetového rastu bude prebiehať mimo Európy.
Ekonomická diplomacia EÚ však naráža na fragmentáciu a regionalizáciu svetového obchodného systému s preferenčnými dohodami a narastajúcou frekvenciou zavádzania taríf a obchodných vojen, ako napríklad nedávne zavedenie taríf na dovoz elektromobilov z Číny zo strany EÚ, USA, či Kanady.
Bývalý prezident Európskej centrálnej banky a bývalý taliansky premiér, Mario Draghi, publikoval svoju dlho očakávanú správu o budúcnosti konkurencieschopnosti EÚ, v ktorej naznačil úlohu ekonomickej diplomacie EÚ. Podľa neho „EÚ bude musieť koordinovať preferenčné obchodné dohody a priame investície so štátmi bohatými na zdroje, vytvárať zásoby vo vybraných kritických oblastiach a vytvárať priemyselné partnerstvá na zabezpečenie dodávateľského reťazca kľúčových technológií“. Taktiež „na zníženie svojej zraniteľnosti musí EÚ vytvoriť skutočnú „zahraničnú hospodársku politiku“ založenú na zabezpečení kritických prvkov.“
Ursula von der Leyen vo svojej novej vízii pre Komisiu na roky 2024-2029 spomína tri piliere novej ekonomickej diplomacie. V prvom rade Komisia plánuje zvýšiť konkurencieschopnosť a investovať do výskumných kapacít pre strategické technológie a technológie s dvojakým použitím. Zároveň EÚ musí byť asertívnejšia pri ochrane svojho hospodárstva, pričom dôraz bude kladený na „znižovanie rizík“ a nie „oddeľovanie“.
V druhom pilieri je dôraz na spravodlivý obchod, pričom sa spomína potreba reformy Svetovej obchodnej organizácie a dôraz na kritické prvky.
V treťom pilieri to je nový Global Gateway, ktorý sa má posunuť na ďalšiu úroveň s tým, že EÚ navrhne svojim partnerom integrovanú ponuku (balík) vrátane investícií do infraštruktúry, obchodu a makroekonomickej podpory.
Budúci vývoj nie je len o otázke volieb v USA, ale aj o schopnosti EÚ konať viac jednotne, dynamickejšie a strategickejšie. Taktiež to bude nový vzťah s Čínou, ku ktorej nemajú členské štáty jednotnú pozíciu.
V neposlednom rade to bude schopnosť negociovať medzinárodné dohody o voľnom obchode a najmä mať politickú vôľu členských štátov tieto dohody aj ratifikovať. Takýto príklad je dohoda o voľnom obchode EÚ-Mercosur (Brazília, Argentína, Uruguaj, Paraguaj a Bolívia), ktorá sa dohaduje už od roku 1999. Tu je nesmierne dôležité, že Slovensko, ako člen EÚ je za rokovacím stolom a má príležitosť túto politiku ovplyvniť a formovať.
Kľúčová zostáva implementácia vízie novej obchodnej politiky novej predsedníčky európskej komisie, ako aj nového komisára na najbližších 5 rokov. Otázna bude schopnosť dosiahnuť jednotu členských štátov.
Autor: Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava, EXPORT ANALYTICA
