Rozhovor so Štefanom Rosinom, predsedom dozornej rady Matador Group a členom predsedníctva Rady slovenských exportérov.
Ktoré sú kľúčové exportné trhy Vašej spoločnosti a ako sa vám darí na nich uspieť?
Sú to zatiaľ hlavné trhy EÚ. V rámci recesie trhu v automotive otvárame nových zákazníkov a nové trhy hlavne v Ázii a Spojený štátoch amerických.
Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelíte vo Vašom sektore pri expanzii na zahraničné trhy?
Konkurencia ázijských dodávateľov.
Darí sa Vám udržať konkurencieschopnosť Vašich produktov na zahraničných trhoch?
Prispôsobujeme sa požiadavkám zákazníkov v cene a kvalite najmä zahraničnými akvizíciami.
Dostali ste v minulosti podporu od štátu alebo iných inštitúcií? Bola pre Vás užitočná?
Na trhoch EÚ sme nepotrebovali pomoc. Na ázijských trhoch je potrebná pomoc v oblasti financovania a poistenia projektov. Zároveň aj istú mieru diplomatickej pomoci.
Aké ďalšie iniciatívy alebo typy štátnej podpory by mohli byť prospešné pre slovenských exportérov?
Zásadné posilnenie zdrojov Eximbanky a motivácia exportérov daňovými a inými výhodami, ako to robia mnohé štáty, nielen štáty Ázie. Pozrime si len antiinflačný zákon v USA a nové podmienky lákania priamych zahraničných investícií.
Ste novozvoleným členom predsedníctva Rady slovenských exportérov. Aké miesto v podpore exportu a celkovej obchodnej politike Slovenska by malo mať toto podnikateľské združenie?
Malo by byť apolitické a akceptované viacerými po sebe nasledujúcimi vládami, ako profesijné združenie, ktoré pomáha dlhodobo ekonomickej diplomacii.
Obnova a rekonštrukcia Ukrajiny je často diskutovanou témou aj na úrovni EÚ. Predstavuje táto téma príležitosť pre slovenskú ekonomiku a našich exportérov?
Každá príležitosť pre slovenské firmy je vítaná. V realite by to malo byť realizované dohodnutým kľúčom na úrovni „pomáhajúcich krajín v konflikte“. Je to úloha pre slovenskú diplomaciu vyjednať hlavne ktoré oblasti a finančne balíky. Potom to poistiť cez napríklad Eximbanku.
Ako vnímate komunikáciu medzi štátom a podnikateľským sektorom či podnikateľskými združeniami?
Každá vláda to robí ináč. Komunikácia sa deje hekticky. Veľa prostriedkov komunikácie, ako Rady vlády pre mnohé oblasti dlhodobo nefungujú. Tripartita sa zmenila na štvorpartitu atď. Proste je treba urobiť zasadné zmeny v metódach sociálneho dialógu. Nie je to ale chybou len politikov. Podnikatelia sú roztrieštení do rôznych záujmových inštitúcii, ťažko sa hľadá konsenzus a dohoda medzi nimi. Tak si potom môžu politici vyberať na rôzne témy rôzne odpovede. Čo je na škodu veci. Stačí málo, napríklad inšpirovať sa systémom, ktorý veľmi dobre funguje v Čechách.
Na Slovensko možno mieri ďalšia zahraničná investícia v oblasti automobilového priemyslu. Vítate príchod takejto investície?
Každá forma priamej zahraničnej investície, ktorá prinesie pridanú hodnotu, je pre nás šancou. Pre vyššiu pridanú hodnotu je však treba byt atraktívny pre priame zahraničné investície, to znamená, musíme razantne zlepšiť podnikateľské prostredie. Potom si budeme môcť vyberať práve tie efektívnejšie zahraničné investície.
Slovensko je výrazne proexportná krajina. Podpora exportu zo strany jednotlivých vlád je mizivá. Preto vznikla aj Rada slovenských exportérov. Nahradila priestor po nefungujúcej Rade vlády pre export. Sme krajina, ktorá sa z časti musí zapojiť do globálnych businessov výrobou, ale z väčšej časti musíme robiť v oblasti R&D a E&D. Sčasti musíme hľadať niche biznisy. Pre automotive je ideálne nájsť nejakého silného Tier 1 dodávateľa v oblasti HW a SW. Takého, ktorý dodáva globálnym OEMs. Tam by som neváhal zainvestovať pomoc štátu. Čiže jednoducho urobiť nadstavbu toho, čo tu máme. Sme najväčším výrobcom áut na hlavu, teraz treba stavať sektor vývoja a SW.
To opakujem už dlho pred rôznymi predstaviteľmi vlád, ale žiaľ, nikto nemá chuť počúvať.
Slovensko si v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti naďalej medziročne zhoršuje pozíciu. Čím je to podľa Vás spôsobené?
Absencia dlhodobej stratégie slovenského hospodárstva. Stretol som sa s takými stratégiami vo všetkých performujúcich krajinách. Máme rôzne dielčie stratégie, ktoré spolu nefungujú a nespolupracujú. Každé volebné obdobie dochádza k zásadným obratom a chodíme stále dokola. K tomu pribudla spústa nezmyselnej byrokracie a regulácii z Bruselu. Tam vzniká nove zabetónované, extrémne nákladné centrum, ktoré absolútne nemôže pochopiť potreby regiónov. To je cesta do pekla. Je potrebné spustiť verejnú diskusiu o zmene systému budovania jednotného trhu EÚ. Myšlienka budovania prudko centralizovaného jednotného štátu, ako to je teraz prezentované, je podľa mňa nesprávna. Zasa sa môžeme nechať inspirovať systémami federácii, konfederácii, napríklad USA.
Autor: Filip Šandor
